Začínam sa obávať, že si nepamätám mýty a legendy. Novodobý príbeh sa mi zdal ako pospájanie niekoľkých rôznych príbehov do jedného. Už dávno som si predstavoval mytologické udalosti plné boja, plné napätia a zvláštností. Tentoraz sa mi dostal príbeh starej matere, ktorá sa snaží svojho vnuka nevystrašiť, a aby ostalo v dieťati trochu nádeje, tak záver ponúka americký happyend. Dej sa tým pádom črtá ako nastrihaná kniha pospájaná náhodným výberom. Striedanie dynamiky už na začiatku ponorí diváka do pravidelnosti a s ťažkosťami ho režisér dejovo prekvapí.
Dej sa odohráva v období, kedy ešte bohovia sedeli na svojom Olympe a rozhodovali o dianí na Zemi. Aj keď nezasahovali do vývoja ľudstva, stále pripravovali obyvateľom prekvapenia v rôznych podobách. U božstva platia pravidlá. Kým Poseidon dokáže zachrániť Perzea veľkou prílivovou vlnou a ubráni aj svoj život, Apolónovi sa to nepodarí a je za to zabitý Diom. V sibylskej veštiarni sú zavretí bojovníci z čias, na ktoré si ani ľudstvo nepamätá. Kráľ Hyperion chce týchto bojovníkov vypustiť. Potrebuje k tomu prastarý luk. A len veštica vie, kde je ukrytý. Začína sa boj o záchranu nielen veštice, ale aj gréckeho národa (v tejto dobe by sa im taký Perzeus určite zišiel).
Film v rýchlych bojových, ale aj niektorých pokojných častiach použil množstvo legiend a mýtov, ktoré sú jedinečným zobrazením možných udalostí a toho, ako to mohlo pred stáročiami v Grécku vyzerať. Film má na druhej strane obrovský prínos v oblasti 3D spracovania. Neuveriteľné, až dych vyrážajúce zábery si zamilujete od prvého okamihu. Doteraz som videl pár filmov, ktoré pochopili 3D formátovanie a pri Vojne bohov sa to geniálne hodilo.
